savo1ragnarok

V čakárni je iba  250.000 ľudí a všetci to hádžu buď na slabú kampaň alebo na nezáujem ľudí. Šéf NCZI je tiež slepý a vyhlásil, že sa proste nechce nikto očkovať, je to nepochopiteľný nezáujem ľudí a o dva týždne môžeme zavrieť veľkokapacitné centrá pre nezáujem. A pritom je to také jednoduché a nikto z nich to nevidí. Je pravda, že veľa ľudí sa vôbec nechce očkovať, ale množstvo ľudí sa  očkovať chce, len nechcú sa očkovať Astrou ale Phizerom a musím priznať že aj Sputnikom a tak čakajú a neregistrujú sa.Pán minister zdravotníctva na vine ste vy !!!! A vaša tvrdohlavosť. Už nie ste v armáde a ľudom v civile sa nedá rozkazovať. A to nehovorím o tej drzosti ponúknuť najlepšiu vakcinu tínedžerom, aby boli v bezpečí a mohli chodiť na párty a diskotéky.? V posledných mesiacoch sme počúvali, že v nemocniciach už na covid umierajú aj 50 tnici v dosť veľkom počte a vy ste sa rozhodli chrániť skupinu ľudí, ktorá túto chorobu znáša najlepšie. Najviac ma vytočili slová hovorkyne ministerstva zdravotníctva: Vnímali sme to, že verejnosť  bola trošku rozčarovaná z tohto kroku….Rozčarovaná?  To akože naozaj? A to ste čakali že budeme skákať od radosti? Spoločnosť bola nasraná…pani Eliášova. Našťastie je tu bojovník za nás všetkých, Matovič. Iste najprv nás vytočí a potom zachraňuje, ale už len asi percentá vo voľbách. Na túto epizódu záchranára očkovania každý zabudne. Lengvarský je na vodítku. Matovič napíše status a ujo generál pochopil, že takto nie? Kedysi sme počúvali po únose mladého Kováča nahrávku telefonického hovoru medzi ministrom vnútra Hudekom a šéfom tajnej služby Lexom……niečo v zmysle nakopeme ho do gulí…Au, presne tento obraz som videl pred očami….Matovičovi vyletela noha a pán ministra to zabolelo. Ozaj….kto tu je vlastne premiér? Takže ujo generál , skúste len na dva dni otvoriť čakáreň napr. pre 40+ a pre iné vakcíny a nie len pre Astru a padne vám objednávaci systém. Čudné je, že si to nikto nevšimol, keď sa hlásili tínedžeri. Reklamná kampaň ma názov Vakcína je sloboda…..áno..ale aj slobodný výber vakcíny, inak je to len kúsok slobody v neslobode.Čo ste čakali, že sme si zvykli?

Ako presvedčiť zelený armádny mozog, že ľudia čo nie sú v armáde rozmýšľajú inak? Ospravedlňujem sa teraz čitateľom za môj návrat do čias základnej vojenskej služby. Takže príbeh o tom, ako sa bojuje z nepriateľom jeho vlastnými zbraňami. Pre tých ktorí na vojenčine neboli krátke vysvetlenie rozdelenia armády…vojaci základnej služby nováčikovia – prezývaní holuby, vojaci ktorí už majú do civilu menej ako rok- mazáci alebo starí psi, vojaci z povolania- gumy. Na vojne bolo zvykom odlišovať sa aby bolo jasné, kto je kto. Okrem vecí ako kde nosí opasok mazák a kde holub z akéhosi čudného dôvodu, ktorý fakt mohol fungovať len v armáde bolo odlíšiť sa aj v jedálni. Kým holuby jedli príborom, mazáci iba lyžicou…všetko ..aj knedle. Väčšinou to boli parádne kúsky z domu, upravené, dogravírované, vyzdobené. Jedného dňa sme si tak ako vždy pochodovali na obed, každý lyžica vo vrecku. Pred jedálnou stál akýsi mladý dôstojnik, čerstvý poručík pridelený do našich kasární. Typická guma . Do civilu sme mali už len hádam dva mesiace, pred očami už obraz v tričku a rifliach. A on nám chcel odrazu niečo dokazovať. Napochodovali sme pred jedáleň a on na nás vybehol veľmi aktívne: „Vojaci, ukážte mi príbory.“ No nebolo čo, každý mal bager ako sme volali lyžice. A on že sa máme okamžite vrátiť pre príbory. Ani sme nevedeli, kde je to v skrinke naspodku hodené.  Trošku sme mrmlali ale nedal si povedať. Tak sme odpochodovali späť na našu rotu..a tam sme sa dohodli, že keď máme ísť na obed s príborom (no strašné poníženie dva mesiace pred civilom), tak radšej nejdeme vôbec. Keď sme dlho nechodili zazvonil telefón na chodbe s tým, že keď nenaklušeme na obed, schytáme všetci basu..máme si prečítať základný poriadok ( to je taká malá blbá knižka kde je napísané všetko, čo vojak musí dodržiavať . Tá basa by nám pre ten princíp ani nevadila, tie tri alebo sedem dní…horšie bolo, že o to dlhšie musel človek ostať na vojne. A to sme nechceli. Niekto z našich sa ozval dozornému: „hej starý, pozri sa do tej biblie,či sa to tam píše.“ Chvíľu listoval a potom povedal: “ Hmmm, chlapi tu sa píše, že vojak je povinný si odobrať stravu. Nastala chvíľka ticha, zozadu sa zrazu ozval hlas: “ Hej pozri sa, či sa tam píše, že to musíme aj zjesť.“ A to tam nebolo. Žmurkol na nás a povedal : „Tak ideme , nie? Nejako sme každý vydolovali príbor aj s utierkou, zamotali to do nej a poď ho pochodom naspäť. A tam čakal on, poručík, v ten deň dozorný kuchyne, sklepával opätky na čižmách. Všade sa vznášal opar jeho víťazstva, bol odrazu o pol metra vyšší, oči mu svietili. Museli sme tie príbory zdvihnúť nad hlavu a napochodovať na obed. Takže sme si pri jednom okienku zobrali obed a pri druhom sme ho vykydali do suda. Poručík bol zelený nielen v uniforme ale aj v tvári, pomaly prechádzal od zlosti do bordovej. Kuchár nám hovorí: „Chlapi z toho bude prúser, toľko odpadu. Povedal som mu: “ Neboj, nebude…..ten buzerant (ospravedlňujem sa komunite LGBTI, nič proti ním nemám, bolo to bežné oslovenie človeka, ktorí vám robí zle) ten buzerant nikde nič nepovie, odskákal by si to on túto našu malú stravnú vzburu. Na druhý deň sme mali zase bagre vo vrecku, ten zelený mozog tam stál a tváril sa , že nás nevidí a bolo mu jedno čím budeme jesť..len nech sme preč. Takto sa musí na zelený mozog.

Ak si spomeniete na film Pelíšky, je tam nástenka, na ktorej je pre rodinu vojaka z povolania vypísaný jedálny lístok na celý týždeň……to hovorí za všetko a presne tento pocit mám, keď sa pozerám na nášho ministra. Jeho pôjde poraziť iba jeho zbraňami. Ja už som začal. Prihlásil som sa do čakárne, prišla mi pozvánka na astru, tak som to zrušil. A takto to budem robiť dookola. Keď by to robilo pár tisíc ľudí, hádam si tento protest niekto všimne..napr. p. Suja z NCZI a pochopí.

Takže ešte raz: Vakcína je sloboda, ale len vtedy, ak si človek môže slobodne vybrať vakcínu……..alebo si proste vyberie, že do seba nedá pichnúť nič, hold demokracia má aj svoje nevýhody.